Je obdivuhodné, že sa CODE napriek nestabilite v zostave podarilo predsalen vydať tretí album. Žánrovo slávne mená sa v toku času stratili a máme čo do činenia s hudbobne úplne iným telesom. Tým je podmienený aj výsledný hudobný produkt, ktorý sa snaží zachovať základnú esenciu kapely, no vo výsledku expanduje do trocha odlišných oblastí.

CODE sa vždy snažili o svojsky poňatý teatrálny industriálny black metal, ktorý rozširuje obzory jeho tradičného chápania. O úspešnosti tohto snaženia by sa dalo polemizovať, faktom je, že predchádzajúce albumy boli relatívne populárne. Bremeno tohto odkazu zostalo na pleciach gitaristu Aorta, ktorý zostal jediným pôvodným členom kapely a naverboval kompletne novú zostavu.

Napriek tomu je "Augur Nox" možné bez problémov klasifikovať ako album stavajúci na odkazoch a metamorfózach široko rozvetveného moderného black metalu, charakterizovaného multižánrovou expanziou a kreativitou. Najbližšiu paralelu by som videl v tom, čo robili naposledy ARCTURUS, aj keď so značným posunom k jadru blackmetalovej agresivity. 

Z môjho pohľadu novinka odstraňuje množstvo neduhov (spev, prílišná hra na efekt, prekomponovanosť), ktorými trpel "Resplendent Grotesque". "Augur Nox" je jednoznačne zemitejší, inštrumentálne prepracovanejší a vo svojej podstate využíva jasnejšie výrazové prostriedky na podklade veľmi podarených harmónií i kontrastov. Toto všetko jasne definuje hneď prvá skladba "Black Rumination". Latku nastavuje poriadne vysoko.

V nasledujúcich minútach albumu túto úroveň nepodliezame, skôr naopak. Každá skladba v sebe uchováva originálnu myšlienku, nájde sa množstvo miest, kde sa dajú počítať doby ("Becoming Host"), alebo sa dá utápať vo vrstvách gitarových ekvilibristík a riffov ("Trace Of God"). Nezabúda sa pritom na tvrdosť ("Ecdysis") a všadeprítomnú teátrálno-obskúrnu atmosféru.

Okrem kompozičnej pestrosti postavenej na kontrastoch a inštrumentálnej hravosti skladieb je veľkým pozitívom aj spev, ktorý v žiadnom momente neťahá za uši a spája v sebe to najlepšie z ICS Vortexa, Garma a osobitej charizmy. Pridajme k tomu slušnú atmosféru, originálny zvukový kabát s jasne odlíšenými nástrojmi vrátane údernej basgitary ("napr. Glimlight Tourist") a dostávame luxusný album s množstvom prekvapivých zvratov a vrcholov.

V detailoch by sa možno "Augur Nox" dali vyčítať použité výrazové prostriedky, ktoré nedefinujú nové smery, v širšom pohľade by som slabé miesta nevidel. Album je dôstojným duchovným nástupcom diel, akými boli "La Masquerade Infernale" alebo "Written In Waters", pre mňa je jednou z top záležitostí roku 2013 a jednoznačným vrcholom tvorby kapely.